denník

11. 7.  2014, Piatok, 12. 7. Sobota

O 21:00 vychystaní a plní elánu vyrážame z TN na cestu. Sme štyria. Ja s Jurkom a Dano s Monikou. Cestujeme Renaultom Clio combi. Celkom nové auto, ktoré má zabehnutých len 15 km ideme testovať na pomerne dlhej trase. Už pri snahe dostať do kufra všetko potrebné sme zistili, že prívlastok combi tomuto modelu moc na priestore nepridáva. Za Trenčínom zisťujeme že zabudovaná GPS navigácia v aute vlastne neobsahuje mapy Švédska a Nórska a chýba nám jedna reflexná vesta. Mierime teda ešte do Nového Mesta nad Váhom k Jurkovi po ďalšiu navigáciu a vestu. Je niečo po pol desiatej a konečne sme na ceste. Z NM ideme do Čiech, takmer po dvoch hodinách sme sa dostali na preslávenú panelovú českú diaľnicu. Počet obmedzení a výtlkov sa pravidelne strieda s úsekmi, kedy čakám či sa cesta pod nami neprepadne. Nechápem ako môžu za také cesty vyberať peniaze.  Meníme šoférsku štafetu s Danom niečo po 2:00  kúsok za Prahou a skladáme sa na zadných sedadlách medzi množstvom batožiny a zaspávame. Prebúdzame sa ráno v Berlíne. Máme celkom slušnú časovú rezervu a tak schádzame 80km pred Rostockom z diaľnice do najbližšej dedinky. Začína silno pršať. Po chvíli čakania v aute sa vyberáme poobzerať po okolí. Natrafili sme na veľmi pekne upravené prírodné kúpalisko, poprechádzali sa po pobreží, urobili zopár záberov a navštívili miestny jarmok, kde Jurko kupuje od pochybne vyzerajúceho potmavšieho predavača slnečné okuliare. Sadáme do auta a pokračujeme do Rostocku kde sa máme nalodiť na trajekt. Prišli sme s 2hodinovým predstihom, ale nalodili sme sa medzi prvými. Cesta trajektom je dlhá (6h) ale trajekt obsahuje všetko možné od kaviarne, reštaurácie, cez oddychovú zónu kde vám pustia film, obchod až po výherné automaty. Do Švédska sme priplávali večer okolo pol desiatej. Po vylodení sme sa vydali hľadať nocľah smerom na najbližšiu pamiatku ktorú chceme navštíviť Alesstenar. Silno prší a je už dosť hodín. 15minút pred uzavretím kempu do jedného vchádzame. Za dažďa staviame stany a každý v svojej predsienke varí prvú večeru. Zaspávame unavení a zmoknutí. Ale sme v Švédsku! :)

13. 7. 2014, Nedeľa

Z kempu odchádzame ako správni Slováci – bez zaplatenia. Smer švédsky stonehange – Alesstenar. Na mieste je pomerne veľa turistov a slušný vietor. Fotíme sa, kocháme výhľadom na more a veľké vlny. Hľadáme kešku. Obedujeme na odľahlom mieste pri nejakom zámku, kde okolo nás poskakujú miniatúrne žabky. Po obede smer Gotenberg. Je to ešte ďaleko, cesta však ubieha pomerne rýchlo. Blíži sa noc. 100km pred cieľom kempujeme pri lese. Nie je ešte vôbec tma, aj keď je 22:00. Jemne popŕcha ale nie je to také zlé ako predchádzajúci večer.

14. 7. 2014, Pondelok

Niečo po desiatej naraňajkovaní vyrážame. Gotenberg sa blíži. V meste hľadáme parkovisko a maturujeme nad spôsobom platby. Ochotná švédka nám to s úškrnom vysvetľuje a my sa vydávame na prehliadku mesta. Navštevujeme výhľadňu a rozľahlý park, ktorý kôli nedostatku času nestíhame prejsť celý. Keďže je pondelok, všetky múzeá a galérie sú zatvorené. Chlapci sa však v parku našli na obrovskom detskom ihrisku. :). K autu bežíme za silného dažďa. Bežíme preto, lebo nám končí parkovné a Švédi sú v tomto veľkí pedanti. Dobehli sme mokrí do nitky, ale načas. Smer Oslo. Obedujeme ešte v Švédsku na odpočívadle. Okolo 17:30 prechádzame hranice Nórska, o 19:00 sme už v Osle.  Prespávame u kamaráta na byte, v tzv. študentskej ubytovni. Je tu na stáži. Vlastne dnes tu ani nie je, nechal nám kľúče od svojho bytu u jeho českého kolegu, ktorý nás ochotne vyzdvihol a všetko poukazoval. Užívame si sprchu a kuchynku. Pečieme zemiaky s klobáskou, zapíjame pivom. Zaspávame 4ria v malej izbe s jednou posteľou

15. 7. 2014, Utorok

Vstávame pred ôsmou, treba preparkovať auto.  Chalani odchádzajú za týmto účelom, my pripravujeme raňajky. Vracajú sa s informáciou že sme dostali papuču. Mám podozrenie že si robia srandu – neskôr sa moje podozrenie potvrdzuje. Po raňajkách vyrážame na prehliadku Osla. Solídne prší – ako doteraz každý deň. Vchádzame do obrovského parku v ktorom je porozmiestňované rôzne moderné umenie – od sôch najčudnejších tvarov, cez videosteny až po hovoriace lampy. Prestáva pršať. Ďalší cieľ je opera v Osle. Moderná budova, ktorá má strechu prispôsobenú tak, že sa dá ísť na jej vrch a vidieť mesto z výšky. Obedujeme tu detskú výživu s piškótami. Túžime navštíviť múzeum vikingských lodí. Vydávame sa tam pešo, napriek tomu že je to na druhom konci Osla. Počas cesty sa ozývajú nohy a nám je jasné že to nebol taký dobrý nápad. Nakoniec celkom slušne unavení prichádzame do múzea. Po prehliadke hľadáme možnosť, ako sa dostať nazad do centra nejakým dopravným prostriedkom. Znova leje. Prichádza autobus, nevieme ako sa platí ani kam ide. Nastupujeme s nádejou, že sa dá platiť kartou a podľa GPS budeme vedieť kedy treba približne vystúpiť. Bavíme sa na informácii, že v autobuse je pokazený terminál a že nás šofér zvezie zdarma. Vystupujeme v centre. Chalani nás pozvali na pizzu v čudnej moslimskej štvrti. Stálo to však veľa premáhania, vzhľadom k cenám (400 NOK = cca 50€). Pizza však bola nad naše očakávania – veľká, nešetrili ingredienciami a ku každej pizzi sme dostali bylinkovo cesnakový dressing, nejaký šalát s kôprom, kečup a pálivú pastu z chilli. S plnými bruchami a značne ľahšími peňaženkami pokračujeme ďalej na byt – zbaliť sa a cestovať smerom na Trondheim kde je náš cieľ Trollstigen. Poďakujeme sa pálenkou ktorú nechávame Ondrovi v byte a tak isto aj Čechovi Tomovi ktorý nám všetko povysvetľoval. Je takmer 21:00 a čaká nás cez 400km. Okolo 1:00 v noci zastavujeme na odpočívadle kde rozkladáme stany. Je noc ale vonku je svetlo.

16. 7. 2014, Streda

Ráno pokračujeme v ceste. Asi 15 km pred Trollstigen vymieňam volant za foťák. Kocháme sa masívnymi skalami, z ktorých steká množstvo obrovských vodopádov. Na Trolej ceste je množstvo turistov, najmä motorkárov. Máme šťastie na počasie. Neprší a je celkom dobrá viditeľnosť. Fotíme a točíme ostošesť. Na vrchu parkujeme a ideme na vyhliadku. Je prispôsobená turistom tak, aby z cesty zvrchu videli čo najviac. Fotíme sa, pozorujeme autá štverajúce sa hore. V obchode so suvenírmi zisťujeme že predavač je slovák. Študent, ktorý je tu na brigáde. Využívame situáciu a pokiaľ pripravujeme obed, nabíja nám baterky do foťákov. Obed už finišujeme za mierneho dažďa. Keďže sa zase rozpršalo, nerobíme žiadnu turistiku, ale pokračujeme smer Alesund. Po ceste stretávame ovce idúce samé popri ceste ako chodci. Majú namierené opačným smerom. Keď pri nich zastavíme auto zastavili aj ony s výrazom „čo čumíte?“. V Alesunde si prezeráme mesto, keškujeme. Keďže je to rybárske mesto, chceme ochutnať nejaké morské špeciality. Je niečo po 21:00 a väčšina podnikov a reštaurácii je zatvorená. Nakoniec sme na jednu narazili. Pri prvom pohľade na ceny nás prešla chuť, ale pri druhom prižmurujeme oči a vchádzame dovnútra. Sme síce štyria, ale objednávame si len dva taniere s morskými špecialitami. Čašníčka má z nás zábavu. Jedlo je vynikajúce. Obsahuje 2 druhy lososa, krevety, tresku a nejaké ďalšie ryby, ktoré sa nám nepodarilo identifikovať. Pri platení nás opäť zapichalo v peňaženkách. (780 NOK = cca 100€ ). Po východe z reštaurácie nás oslovil miestny chalan a púšťame sa do vtipnej debaty o Nórsku a Slovensku. Samozrejme, myslí si že Slovakia je vlastne Slovenia a nemá tušenie kde také Slovensko leží. Pozýva nás na pivo, ale kôli pokročilému času odmietame. Odchádzame hľadať nocľah. Po blúdení nočným Alesundom vlastne za svetla, rozkladáme stany vedľa fínskej rodinky na nejakej roli v nádeji, že ráno sa okolo nás budú pásť ovečky.

17. 7. 2014, Štvrtok

Ovečky sa okolo nás nepásli, dali sme si raňajky a vyrazili smer Gejrangerfjord. Bohužiaľ nám však počasie nedovolilo vidieť ho a pri cene lode 800 NOK, zlej viditeľnosti a hustom daždi sme sa rozhodli pokračovať v ceste ďalej na Bergen. Po ceste sme zase stretli ovce. Možno to boli tie zovčera :) Zastavujeme pri jazere (mori) a vidíme rybárov. Z druhej strany je les (bez hríbov) :( Chalani vyťahujú silon, háčiky a pripevňujú to na konár – provizórna udica. Popri nemeckom páre čo chytá na profi udice to vyzerá vtipne. Najmä, keď oni každú chvíľu ťahajú z mora slušné úlovky a my ani po zjedenej čokoláde a celom balení keksov nič. Balíme udicu a nastupujeme do auta. Keďže sme sa už tri dni nesprchovali, máme náročnú požiadavku – nájsť kemp so sprchami. K prvému prichádzame zhruba 60km pred Bergenom. Obsahuje sprchy, ale je určený len pre karavany a nenašli sme miesto na rozloženie stanu. Nasadáme do auta a ideme hľadať ďalej. Cesta ubieha, ale kempy žiadne. Je už takmer polnoc. Už nám netreba ani sprchy, stačí miesto na spanie. Zastavujeme na odpočívadle. Trávnatá plocha vyzerá na kempovanie ako stvorená, no po podrobnejšej analýze sa ukazuje, že je to vlastne močarisko. Takže zase nič. Už sme takmer v Bergene, keď prichádzame do kempu. Je pomerne plný, dlho hľadáme miesto na stany, nakoniec sa skladáme pri detskom ihrisku.

18. 7. 2014, Piatok

Ráno sa natešení vrháme do spŕch. Napriek veľkému počtu turistov sú sprchy aj WC čisté. Neustále ich dezinfikujú, dopĺňajú papier, utierajú dlážku. Raňajkujeme puding. Lietajú tu rôzne muchy ktoré nás poriadne otravujú. Jedna z nich sa rozhodla ochutnať slovenskú krv a hoduje na mojom predlaktí. Jej život ukončuje Dano ráznym úderom. Štipanec najprv vyzerá ako každý iný, neskôr však rastie až tak, že mi nevidno lakeť. V Bergene nasadáme do vláčika, ktorý nás spolu s návalom turistov vyviezol na krásnu panoramatickú výhľadňu. Pofotili sme si Bergen z výšky a ideme do ulíc. Prichádzame k trhovisku s rybími špecialitami ktoré tu priamo predávajú rybári. Jurko po dlhom prehováraní (kôli cene) konečne plní svoj sen a kupuje si od rybára veľkú krabiu nohu. Našli by ste tu všetko – od krabov, kreviet, tuniakov, lososov, cez kaviár, chobotnice, mušle až po veľrybie mäso. Moja poštípaná ruka sa stále zväčšovala, tak sme navštívili miestnu lekáreň. Kúpili sme nejakú masť na štipance a tabletky, po ktorých som sa cítila ako po piatich poldecákoch. Bergen je inak pekné prístavné mesto, druhé najväčšie v Nórsku, ležiace medzi skupinou hôr, známych ako sedem vrchov. Pomerne unavení sa púšťame ďalej, hľadať ďalší kemp. Nasledujúci deň by sme chceli spraviť turistiku na Trollstungu. Je to od Bergenu cca 200km. Časť trasy by sme chceli ešte prejsť pred utáborením sa. Ja zmorená z liekov zaspávam v aute. Nevidela som tak nádherný most a 8 kilometrový tunel s 2 kruhovými objazdmi vnútri. Zobúdzam sa až v kempe, kde sme rýchlo postavili stan a ešte oblečená znova zaspávam. Ostatní ešte podebatili v krátkosti s rodinkou z Izraela.

19. 7. 2014, Sobota

Vychádzam zo stanu a nestačím sa čudovať, v akom krásnom kempe sme sa včera utáborili. Stany máme postavené na pobreží, s výhľadom na fjordy. Posilnení ovsenou kašou sme sa vydali k cielu, už je to len 50km. K začiatku turistického chodníka viedla asi 6km dlhá asfaltka cez hory, ktorú sme museli absolvovať pešo, pretože (ako nás pod ňou upozornila ryšavá nórka nápadne sa podobajúca na Pipi Dlhú Pančuchu) parkovisko je hore plné a nepúšťajú tam autá. Cvičíme teda pozdĺžne parkovanie v kopci medzi BMW a Mercedesom, obúvame turistické topánky, balíme vody a vyrážame. Šlapať vo vybramách 6km po asfaltke na pravé poludnie nie je teda žiadna sláva. Moja poštípaná ruka dáva tiež o sebe vedieť. Dávam si teda lieky. Na prvom a najťažšom úseku celej túry zisťujem, že to nebol až taký dobrý nápad, lebo efekt 5 poldecákov sa dostavuje práve v tom najnevhodnejšom čase. Ale nevzdávam sa, som tu predsa prvý a možno aj posledný krát. Máme pred sebou 10 hodinovú turistiku, ale tešíme sa na to, čo nás na jej konci čaká :) Keďže turistiku začíname pomerne neskoro (po 12tej na obed) a čaká nás spomínaných 10 hodín, nech rátame ako rátame, je nám jasné že zostupovať budeme v noci. (ešteže tu tma prichádza neskôr). Po prekonaní najťažších úsekov si vychutnávame nádherne panorámy, výhľady na jazierka ktoré tvoria topiace sa ľadovce, obrovské priepasti, závidíme turistom čo si so sebou vzali stany a môžu v tejto kráse nocovať. Okolo 19:00 prichádzame k vytúženému cieľu - Trollstunge. Keďže je už pokročilý čas, nemusíme stáť dlho v rade na fotenie, turistov je tu už málo. Je tu nádherne. Aj my si robíme fotky, posilňujeme sa ešte nejakými dobrotami z ruksaku a musíme ísť nazad, čaká nás rovnako dlhý úsek späť. Je mi trochu ľúto že sa musíme takto ponáhľať, je nádherné svetlo, slnko už zapadá robili by sa perfektné fotky. Zopár záberov cvakám za chôdze. 
Ubolení  ale šťastní z toho čo sme videli schádzame dole o 23:45. Dano sa podujal ísť po auto, nasadá k nejakým turistom ktorí ho zviezli po asfaltke dole až k nášmu autu a vracia sa po nás. Víťazoslávne tlieskame :) 
Mŕtvi hľadáme nocľah. Parkujeme v kempe, hneď vedľa vodopádu a zaspávame za zvuku padajúcej vody :)

20. 7. 2014, Nedeľa


Ráno, respektíve na obed vstávame. Dnes sme chceli navštíviť ešte jednu dominantu Nórska - Kjeragbolten, ale bohužiaľ pre časové obmedzenie ktoré máme, túto túru nestíhame :( Máme však aspoň dôvod vrátiť sa! Plánujeme cestu domov na Slovensko, keďže nemáme rezervovaný trajekt, nie je už ani moc možností sa naň dostať. volíme teda variantu prejsť mostom do Dánska. 21. 7. 2014 o 23:30 sme dorazili do Trenčína. 
Unavení, ale so splnenými snami, zážitkami a túžbou navštíviť túto krajinu znova. Zase severnejšie, možno raz aj za polárnou žiarou :)

Mária Jakušová